Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, akú dlhú a zložitú cestu prešlo vaše oblečenie, až kým sa dostalo do vášho šatníka? Od zasadenia bavlny až po dovezenie do predajne sú to mesiace práce, obrovské množstvo minutej vody, energií a tisícky precestovaných kilometrov. Napriek tomu sa v Európskej únii každý rok vyhodí 5,8 miliónov ton oblečenia. Z tohto obrovského množstva sa recykluje len zlomok a zvyšok mieri na skládku. Spôsobov recyklácie „starých“ textílií je však mnoho. Darovať oblečenie známym, charite alebo do detského domova či vyrobiť z nich nové produkty, napríklad tašku alebo hračku pre psa. Tým, ktorí nemajú nikoho, komu by oblečenie darovali, sú k dispozícii špeciálne zberné nádoby na oblečenie.

(Ne)úspešné umiestnenie zberných nádob 

Takéto špeciálne nádoby na šatstvo boli začiatkom roka 2012 rozmiestnené aj v meste Spišská Nová Ves. V celom meste bolo umiestnených spolu takmer 30 špeciálnych zberných nádob. Kontajnery spravuje miestna pobočka poľskej firmy Pphu wtórpol, ktorá časť oblečenia dodáva do obchodov s použitým oblečením, časť vyváža do Afriky a Ázie a zvyšok sa spracúva na rôzne výrobky. Už v roku 2014 sa však objavili prvé komplikácie a sťažnosti spojené so zbernými nádobami v Spišskej Novej Vsi. „Najhoršie je na tom to, že čo sa im nepáči, hodia bokom. Robia tak neporiadok okolo kontajnerov“, vyjadril sa na internetovej stránke Odkaz pre starostu občan mesta.

Na jeho sťažnosť odpovedal vtedajší vedúci oddelenia komunálneho servisu Ing. Juraj Sad, PhD.: „Mesto upozornilo prevádzkovateľa na opakované rabovanie šatstva, na základe čoho boli dodatočne navarené tyče, ktoré majú obmedziť prístup do zberných nádob.“ Situácia nedávno vyvrcholila odstránením viacerých kontajnerov z ich stanovísk. Ing. Slavomír Krieger z oddelenia komunálneho servisu: „Kontajnery boli z niektorých miest sťahované. Stiahlo ich priamo mesto, a to z dôvodu vandalizmu alebo na základe požiadaviek občanov.“ Informoval tiež o tom, že mesto neplánuje odstránené kontajnery opätovne pristavovať napriek tomu, že za posledných 6 mesiacov neboli oficiálne zaznamenané žiadne nové prípady vandalizmu či rabovania nádob.

Občania verzus Mesto

Anketa 16-ročnej študentky Ľudmily medzi obyvateľov mesta potvrdila, že záujem posunúť šatstvo ďalej majú, ale nepáči sa im rabovanie. Zapojilo sa do nej 400 obyvateľov mesta, pričom 41% z nich uviedlo, že na recykláciu šatstva využíva práve zberné nádoby na oblečenie. Veľkej miere využívania zodpovedá aj množstvo vyzbieraného oblečenia ročne. V roku 2019 to bolo 78,13 ton, pričom zberné nádoby sú vyprázdňované približne osemkrát ročne. Veľmi zarážajúcim zistením však bolo, že tri štvrtiny oslovených obyvateľov boli v poslednom čase svedkami rabovania a poškodzovania kontajnera alebo spozorovali porozhadzované oblečenie pri zberných košoch.

Mesto však momentálne nad vylepšením služby zberu šatstva,  napríklad  zmenou firmy či lepším zabezpečením kontajnerov alebo umiestnením kontajnerov do zberného dvora neuvažuje. Vysvetľuje Ing. Juraj Sad: „Rozšírenie počtu kontajnerov mesto neplánuje. Existujúca spoločnosť je teraz asi jediná ako-tak funkčná zberová spoločnosť pre šatstvo na východnom Slovensku."

Druhá šanca pre oblečenie

Spišská Nová Ves samozrejme nie je jediné mesto na Slovensku, v ktorom zberné kontajnery na oblečenie neplnia svoju úlohu dostatočne. Čím by sa mohol mestský úrad inšpirovať? Napríklad v Trenčíne už od roku 2013 funguje takzvaný sociálny šatník, ktorý sídli v budove mestského hospodárstva. Sociálny šatník spravuje skupina dobrovoľníkov. Darcovia doň môžu každú stredu priniesť oblečenie, obuv, hračky ale i výbavu do domácnosti či nábytok. Tieto dary si môžu prísť taktiež každú stredu vyzdvihnúť sociálne slabší obyvatelia, ktorým sa i staršie veci zídu. 

Vylepšenia služby zberu starých šiat mestom sa občania pravdepodobne v blízkej budúcnosti nedočkajú. Ich ochota darovať oblečenie je však veľká. 90% oslovených by malo záujem darovať svoje staré alebo nepotrebné oblečenie. Niektorí navrhli na konci dotazníka i svoju vlastnú iniciatívu. „Navrhla by som pravidelne organizovať zber oblečenia. Ľudia by svoje staré šatstvo doniesli vo vreciach v učený dátum vždy napr. raz za dva mesiace na určené miesto. Použiteľné kúsky by sa mohli darovať Spišskej charite alebo do detského domova a zvyšné deky a obliečky psíkom a mačičkám do útulku“, navrhla anonymná účastníčka ankety. Ďalšia obyvateľka mesta napísala: „Mladí ľudia si veľmi radi obmieňajú šatníky. Jeden kúsok oblečenia nosia nanajvýš párkrát. Zorganizovanie výmeny oblečenia „kus za kus“ by mnohých určite potešil.“

Jedno je isté. Novovešťania staré oblečenie recyklovať chcú, no oficiálnu alternatívu k zberným kontajnerom na oblečenie im mesto doteraz neponúklo a podľa vyjadrenia pracovníkov mestského úradu zmeny ani neplánuje. Ak sa však mesto rozhodne reagovať na podnety občanov a závažnosť tejto problematiky, dočká sa pozitívnej a veľmi aktívnej odozvy. Dovtedy si však budú musieť obyvatelia vystačiť s aktuálnymi možnosťami.

 

Meno autora/autorov

Ľudmila Slivová, Timea Dimitrovova

Veková skupina

15-18

Škola

Spojená škola, Dominika Tatarku 4666/7, 058 01 Poprad, Gymnázium, Školská 7, 052 01 Spišská Nová Ves

Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:

• 1. Žiadna chudoba
• 11. Udržateľné mestá a komunity
• 12. Zodpovedná spotreba a výroba

Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:

Vykrádanie kontajnerov na oblečenie je ekologický, no najmä sociálny problém, Kým mesto nedokáže tento sociálny problém vyriešiť, bude najlepšou a najrozumnejšou možnosťou pre občanov mesta nájsť alternatívny spôsob využitia nepotrebného oblečenia.