triedime.sk
Behaviorálny projekt ukázal, čo platí na ľudí, aby nehádzali odpad na zem
Žuvačky na chodníkoch, cigaretové ohorky v tráve či obaly z potravín pod lavičkami.
Behaviorálny projekt ukázal, čo platí na ľudí, aby nehádzali odpad na zem
Žuvačky na chodníkoch, cigaretové ohorky v tráve či obaly z potravín pod lavičkami.
Pre mestá a obce predstavuje voľne pohodený odpad stále jeden z najväčších problémov. Aj preto sa OZV ENVI - PAK spojila s odborníkmi z Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave a inštitútom Behavioural Insight Team z Londýna. Spoločne hľadali spôsob, ako motivovať ľudí, aby odpadky neodhadzovali na zem a celému problému predchádzali.
Prevenciou proti litteringu
Na problém voľne pohodeného odpadu (litteringu) začala OZV ENVI - PAK upozorňovať už v roku 2019, kedy spustila iniciatívu Vezmi si ma. Samotné čistenie prírody a motivovanie jednotlivcov však nie je dlhodobým riešením problému. Tým je prevencia a predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu. ENVI - PAK preto spolu s Ústavom verejnej politiky FSEV UK a Behavioural Insight Teamom spustil jedinečný projekt, ktorého cieľom je predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu. Projekt identifikuje, akými behaviorálnymi technikami vieme motivovať ľudí, aby zmenili svoje správanie.
„Pre realizáciu projektu sme si zvolili dve lokality – bratislavské Štrkovecké jazero a Nám. Sv. Rozálie v Ivanke pri Dunaji. Behaviorálnymi technikami sme chceli osloviť rôznu skladbu ľudí - obyvateľov mesta aj obce, nakoľko sme predpokladali, že správanie ľudí, ale aj odpad, ktorý odhadzujú, sa môže v jednotlivých lokalitách líšiť,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu z OZV ENVI - PAK.
Zamerané na dva typy odpadov
Pozorovaním a následným mapovaním lokalít sa potvrdilo, že v okolí Štrkoveckého jazera je problém hlavne s cigaretovými ohorkami, zatiaľ čo na námestí v Ivanke pri Dunaji robí problém skôr odpad z potravín a potravinových obalov. Následne sa v oboch lokalitách pripravili na mieru šité riešenia, ktoré sa počas 11 týždňov obmieňali.
Cigaretové ohorky sú jedovaté
Na Štrkovci sa zaviedli dva typy inštalácií: Na jednom mieste upozorňovali fajčiarov na blízkosť koša nálepky na zemi. K nim sa v ďalšej fáze pridal hlasovací kôš na odhadzovanie ohorkov.
Na opačnej strane jazera sa v tom istom čase použili iné techniky. Najprv sa pozornosť fajčiarov upriamila na problém množstva cigaretových ohorkov na chodníkoch pomocou tzv. „miesta činu“. Fajčiari veľakrát nevnímajú ohorok ako odpad, navyše si myslia, že sa v prírode veľmi rýchlo rozloží. Vyviesť z omylu ich mala ďalšia technika, ktorá upozorňovala na toxicitu a zloženie samotných ohorkov.
„Aj keď sa na Štrkovci nachádza pomerne dostatočné množstvo košov, k znečisteniu prostredia prispievajú do veľkej miery aj fajčiari, ktorí ohorky hádžu na zem. Tie sa hromadia najmä pri lavičkách a popri chodníkoch. Preto sme uvítali, že sa projekt realizoval aj na Štrkovci. Testovali sa viaceré riešenia, ktoré návštevníkov Štrkovca nenápadne podstrčili k tomu, aby ohorky nehádzali na zem, ale do koša. Postupne sme registrovali aj pozitívne výsledky v podobe zníženia množstva ohorkov v sledovaných lokalitách,“ hovorí Martin Chren, starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov.
Potravinový odpad si ľudia nosili z okolitých prevádzok
V Ivanke bolo situácia iná. Sledovaná lokalita bola relatívne málo znečistená. Výraznejší problém tvorili odpady z jedla a potravinových obalov, ktoré si návštevníci prinášali z okolitých prevádzok. Preto sa aj tu v prvej fáze inštalácií upriamila pozornosť ľudí na bezprostrednú blízkosť košov formou nálepiek pri lavičkách a tiež ceduľkami pri vstupe do areálu. Taktiež sa zveľadil priestor fontány a vysadili sa v ňom kvety, čo malo zabrániť odhadzovaniu odpadkov na tomto mieste. V ďalšom kroku sa do aktivít zapojili už aj niektoré okolité prevádzky.
„Obyvatelia našej obce pozitívne reagovali na aktivity, ktoré sa na zníženie množstva odpadu na námestí spustili. Sme veľmi radi, že sme si tieto techniky mohli otestovať v praxi aj my. Už teraz si vieme predstaviť, že by sme podobné aktivity spustili aj v ďalších lokalitách, kde vieme, že je to potrebné,“ objasňuje Vladimír Letenay, starosta Ivanky pri Dunaji.
A ako to celé dopadlo?
Z výsledkov vyplýva, že použité behaviorálne experimenty, ktorých cieľom je zníženie miery znečistenia odpadom, majú zmysel. Takéto techniky sa však nedajú aplikovať plošne, vždy je potrebné ich prispôsobiť danej lokalite.
„Výsledky nám naznačili množstvo zaujímavých záverov. Pri zavádzaní behaviorálnych techník by sme sa mali vždy zamerať na konkrétny typ odpadu, s ktorým je v danej lokalite problém, napríklad na už spomínané cigaretové ohorky. Príkladom sú nálepky na zemi s upozornením na toxické zloženie ohorkov, čo si väčšina fajčiarov vôbec neuvedomuje. Tak isto pomáha aj adresná komunikácia s prepojením na tzv. gamifikáciu, čiže poštuchnutie ľudí k želanému správaniu formou hry,“ vyhodnocuje prof. Emília Sičáková - Beblavá, riaditeľka Ústavu verejnej politiky FSEV UK Bratislava.
Vzhľadom na sľubné výsledky projektu chce OZV ENVI - PAK povzbudiť aj ďalšie mestá a obce k podobným aktivitám. „V najbližšej dobe pripravíme manuál, ako postupovať v prípade, že mesto alebo obec bude chcieť realizovať podobný typ projektu. V spolupráci s Ústavom verejnej politiky FSEV UK plánujeme školenie pre tie mestá a obce, ktoré by pri prevencii vzniku voľne pohodeného odpadu radi vyskúšali behaviorálne techniky, ale nevedia ako na to,“ uzatvára Katarína Kretter.
Prevenciou proti litteringu
Na problém voľne pohodeného odpadu (litteringu) začala OZV ENVI - PAK upozorňovať už v roku 2019, kedy spustila iniciatívu Vezmi si ma. Samotné čistenie prírody a motivovanie jednotlivcov však nie je dlhodobým riešením problému. Tým je prevencia a predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu. ENVI - PAK preto spolu s Ústavom verejnej politiky FSEV UK a Behavioural Insight Teamom spustil jedinečný projekt, ktorého cieľom je predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu. Projekt identifikuje, akými behaviorálnymi technikami vieme motivovať ľudí, aby zmenili svoje správanie.
„Pre realizáciu projektu sme si zvolili dve lokality – bratislavské Štrkovecké jazero a Nám. Sv. Rozálie v Ivanke pri Dunaji. Behaviorálnymi technikami sme chceli osloviť rôznu skladbu ľudí - obyvateľov mesta aj obce, nakoľko sme predpokladali, že správanie ľudí, ale aj odpad, ktorý odhadzujú, sa môže v jednotlivých lokalitách líšiť,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu z OZV ENVI - PAK.
Zamerané na dva typy odpadov
Pozorovaním a následným mapovaním lokalít sa potvrdilo, že v okolí Štrkoveckého jazera je problém hlavne s cigaretovými ohorkami, zatiaľ čo na námestí v Ivanke pri Dunaji robí problém skôr odpad z potravín a potravinových obalov. Následne sa v oboch lokalitách pripravili na mieru šité riešenia, ktoré sa počas 11 týždňov obmieňali.
Cigaretové ohorky sú jedovaté
Na Štrkovci sa zaviedli dva typy inštalácií: Na jednom mieste upozorňovali fajčiarov na blízkosť koša nálepky na zemi. K nim sa v ďalšej fáze pridal hlasovací kôš na odhadzovanie ohorkov.
Na opačnej strane jazera sa v tom istom čase použili iné techniky. Najprv sa pozornosť fajčiarov upriamila na problém množstva cigaretových ohorkov na chodníkoch pomocou tzv. „miesta činu“. Fajčiari veľakrát nevnímajú ohorok ako odpad, navyše si myslia, že sa v prírode veľmi rýchlo rozloží. Vyviesť z omylu ich mala ďalšia technika, ktorá upozorňovala na toxicitu a zloženie samotných ohorkov.
„Aj keď sa na Štrkovci nachádza pomerne dostatočné množstvo košov, k znečisteniu prostredia prispievajú do veľkej miery aj fajčiari, ktorí ohorky hádžu na zem. Tie sa hromadia najmä pri lavičkách a popri chodníkoch. Preto sme uvítali, že sa projekt realizoval aj na Štrkovci. Testovali sa viaceré riešenia, ktoré návštevníkov Štrkovca nenápadne podstrčili k tomu, aby ohorky nehádzali na zem, ale do koša. Postupne sme registrovali aj pozitívne výsledky v podobe zníženia množstva ohorkov v sledovaných lokalitách,“ hovorí Martin Chren, starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov.
Potravinový odpad si ľudia nosili z okolitých prevádzok
V Ivanke bolo situácia iná. Sledovaná lokalita bola relatívne málo znečistená. Výraznejší problém tvorili odpady z jedla a potravinových obalov, ktoré si návštevníci prinášali z okolitých prevádzok. Preto sa aj tu v prvej fáze inštalácií upriamila pozornosť ľudí na bezprostrednú blízkosť košov formou nálepiek pri lavičkách a tiež ceduľkami pri vstupe do areálu. Taktiež sa zveľadil priestor fontány a vysadili sa v ňom kvety, čo malo zabrániť odhadzovaniu odpadkov na tomto mieste. V ďalšom kroku sa do aktivít zapojili už aj niektoré okolité prevádzky.
„Obyvatelia našej obce pozitívne reagovali na aktivity, ktoré sa na zníženie množstva odpadu na námestí spustili. Sme veľmi radi, že sme si tieto techniky mohli otestovať v praxi aj my. Už teraz si vieme predstaviť, že by sme podobné aktivity spustili aj v ďalších lokalitách, kde vieme, že je to potrebné,“ objasňuje Vladimír Letenay, starosta Ivanky pri Dunaji.
A ako to celé dopadlo?
Z výsledkov vyplýva, že použité behaviorálne experimenty, ktorých cieľom je zníženie miery znečistenia odpadom, majú zmysel. Takéto techniky sa však nedajú aplikovať plošne, vždy je potrebné ich prispôsobiť danej lokalite.
„Výsledky nám naznačili množstvo zaujímavých záverov. Pri zavádzaní behaviorálnych techník by sme sa mali vždy zamerať na konkrétny typ odpadu, s ktorým je v danej lokalite problém, napríklad na už spomínané cigaretové ohorky. Príkladom sú nálepky na zemi s upozornením na toxické zloženie ohorkov, čo si väčšina fajčiarov vôbec neuvedomuje. Tak isto pomáha aj adresná komunikácia s prepojením na tzv. gamifikáciu, čiže poštuchnutie ľudí k želanému správaniu formou hry,“ vyhodnocuje prof. Emília Sičáková - Beblavá, riaditeľka Ústavu verejnej politiky FSEV UK Bratislava.
Vzhľadom na sľubné výsledky projektu chce OZV ENVI - PAK povzbudiť aj ďalšie mestá a obce k podobným aktivitám. „V najbližšej dobe pripravíme manuál, ako postupovať v prípade, že mesto alebo obec bude chcieť realizovať podobný typ projektu. V spolupráci s Ústavom verejnej politiky FSEV UK plánujeme školenie pre tie mestá a obce, ktoré by pri prevencii vzniku voľne pohodeného odpadu radi vyskúšali behaviorálne techniky, ale nevedia ako na to,“ uzatvára Katarína Kretter.
Nový web oOdpade.sk ukazuje, prečo sa triediť naozaj oplatí
Na Slovensku platíme za odpad všetci, no nie každý vie, čo vlastne ovplyvňuje výšku poplatkov a prečo správne triedenie dáva zmysel aj ekonomicky. Práve to zrozumiteľne vysvetľuje web oOdpade.sk.
Behaviorálny projekt ukázal, čo platí na ľudí, aby nehádzali odpad na zem
Žuvačky na chodníkoch, cigaretové ohorky v tráve či obaly z potravín pod lavičkami.
Pre mestá a obce predstavuje voľne pohodený odpad stále jeden z najväčších problémov. Aj preto sa OZV ENVI - PAK spojila s odborníkmi z Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave a inštitútom Behavioural Insight Team z Londýna. Spoločne hľadali spôsob, ako motivovať ľudí, aby odpadky neodhadzovali na zem a celému problému predchádzali.
Prevenciou proti litteringu
Na problém voľne pohodeného odpadu (litteringu) začala OZV ENVI - PAK upozorňovať už v roku 2019, kedy spustila iniciatívu Vezmi si ma. Samotné čistenie prírody a motivovanie jednotlivcov však nie je dlhodobým riešením problému. Tým je prevencia a predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu. ENVI - PAK preto spolu s Ústavom verejnej politiky FSEV UK a Behavioural Insight Teamom spustil jedinečný projekt, ktorého cieľom je predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu. Projekt identifikuje, akými behaviorálnymi technikami vieme motivovať ľudí, aby zmenili svoje správanie.
„Pre realizáciu projektu sme si zvolili dve lokality – bratislavské Štrkovecké jazero a Nám. Sv. Rozálie v Ivanke pri Dunaji. Behaviorálnymi technikami sme chceli osloviť rôznu skladbu ľudí - obyvateľov mesta aj obce, nakoľko sme predpokladali, že správanie ľudí, ale aj odpad, ktorý odhadzujú, sa môže v jednotlivých lokalitách líšiť,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu z OZV ENVI - PAK.
Zamerané na dva typy odpadov
Pozorovaním a následným mapovaním lokalít sa potvrdilo, že v okolí Štrkoveckého jazera je problém hlavne s cigaretovými ohorkami, zatiaľ čo na námestí v Ivanke pri Dunaji robí problém skôr odpad z potravín a potravinových obalov. Následne sa v oboch lokalitách pripravili na mieru šité riešenia, ktoré sa počas 11 týždňov obmieňali.
Cigaretové ohorky sú jedovaté
Na Štrkovci sa zaviedli dva typy inštalácií: Na jednom mieste upozorňovali fajčiarov na blízkosť koša nálepky na zemi. K nim sa v ďalšej fáze pridal hlasovací kôš na odhadzovanie ohorkov.
Na opačnej strane jazera sa v tom istom čase použili iné techniky. Najprv sa pozornosť fajčiarov upriamila na problém množstva cigaretových ohorkov na chodníkoch pomocou tzv. „miesta činu“. Fajčiari veľakrát nevnímajú ohorok ako odpad, navyše si myslia, že sa v prírode veľmi rýchlo rozloží. Vyviesť z omylu ich mala ďalšia technika, ktorá upozorňovala na toxicitu a zloženie samotných ohorkov.
„Aj keď sa na Štrkovci nachádza pomerne dostatočné množstvo košov, k znečisteniu prostredia prispievajú do veľkej miery aj fajčiari, ktorí ohorky hádžu na zem. Tie sa hromadia najmä pri lavičkách a popri chodníkoch. Preto sme uvítali, že sa projekt realizoval aj na Štrkovci. Testovali sa viaceré riešenia, ktoré návštevníkov Štrkovca nenápadne podstrčili k tomu, aby ohorky nehádzali na zem, ale do koša. Postupne sme registrovali aj pozitívne výsledky v podobe zníženia množstva ohorkov v sledovaných lokalitách,“ hovorí Martin Chren, starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov.
Potravinový odpad si ľudia nosili z okolitých prevádzok
V Ivanke bolo situácia iná. Sledovaná lokalita bola relatívne málo znečistená. Výraznejší problém tvorili odpady z jedla a potravinových obalov, ktoré si návštevníci prinášali z okolitých prevádzok. Preto sa aj tu v prvej fáze inštalácií upriamila pozornosť ľudí na bezprostrednú blízkosť košov formou nálepiek pri lavičkách a tiež ceduľkami pri vstupe do areálu. Taktiež sa zveľadil priestor fontány a vysadili sa v ňom kvety, čo malo zabrániť odhadzovaniu odpadkov na tomto mieste. V ďalšom kroku sa do aktivít zapojili už aj niektoré okolité prevádzky.
„Obyvatelia našej obce pozitívne reagovali na aktivity, ktoré sa na zníženie množstva odpadu na námestí spustili. Sme veľmi radi, že sme si tieto techniky mohli otestovať v praxi aj my. Už teraz si vieme predstaviť, že by sme podobné aktivity spustili aj v ďalších lokalitách, kde vieme, že je to potrebné,“ objasňuje Vladimír Letenay, starosta Ivanky pri Dunaji.
A ako to celé dopadlo?
Z výsledkov vyplýva, že použité behaviorálne experimenty, ktorých cieľom je zníženie miery znečistenia odpadom, majú zmysel. Takéto techniky sa však nedajú aplikovať plošne, vždy je potrebné ich prispôsobiť danej lokalite.
„Výsledky nám naznačili množstvo zaujímavých záverov. Pri zavádzaní behaviorálnych techník by sme sa mali vždy zamerať na konkrétny typ odpadu, s ktorým je v danej lokalite problém, napríklad na už spomínané cigaretové ohorky. Príkladom sú nálepky na zemi s upozornením na toxické zloženie ohorkov, čo si väčšina fajčiarov vôbec neuvedomuje. Tak isto pomáha aj adresná komunikácia s prepojením na tzv. gamifikáciu, čiže poštuchnutie ľudí k želanému správaniu formou hry,“ vyhodnocuje prof. Emília Sičáková - Beblavá, riaditeľka Ústavu verejnej politiky FSEV UK Bratislava.
Vzhľadom na sľubné výsledky projektu chce OZV ENVI - PAK povzbudiť aj ďalšie mestá a obce k podobným aktivitám. „V najbližšej dobe pripravíme manuál, ako postupovať v prípade, že mesto alebo obec bude chcieť realizovať podobný typ projektu. V spolupráci s Ústavom verejnej politiky FSEV UK plánujeme školenie pre tie mestá a obce, ktoré by pri prevencii vzniku voľne pohodeného odpadu radi vyskúšali behaviorálne techniky, ale nevedia ako na to,“ uzatvára Katarína Kretter.
Prevenciou proti litteringu
Na problém voľne pohodeného odpadu (litteringu) začala OZV ENVI - PAK upozorňovať už v roku 2019, kedy spustila iniciatívu Vezmi si ma. Samotné čistenie prírody a motivovanie jednotlivcov však nie je dlhodobým riešením problému. Tým je prevencia a predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu. ENVI - PAK preto spolu s Ústavom verejnej politiky FSEV UK a Behavioural Insight Teamom spustil jedinečný projekt, ktorého cieľom je predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu. Projekt identifikuje, akými behaviorálnymi technikami vieme motivovať ľudí, aby zmenili svoje správanie.
„Pre realizáciu projektu sme si zvolili dve lokality – bratislavské Štrkovecké jazero a Nám. Sv. Rozálie v Ivanke pri Dunaji. Behaviorálnymi technikami sme chceli osloviť rôznu skladbu ľudí - obyvateľov mesta aj obce, nakoľko sme predpokladali, že správanie ľudí, ale aj odpad, ktorý odhadzujú, sa môže v jednotlivých lokalitách líšiť,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu z OZV ENVI - PAK.
Zamerané na dva typy odpadov
Pozorovaním a následným mapovaním lokalít sa potvrdilo, že v okolí Štrkoveckého jazera je problém hlavne s cigaretovými ohorkami, zatiaľ čo na námestí v Ivanke pri Dunaji robí problém skôr odpad z potravín a potravinových obalov. Následne sa v oboch lokalitách pripravili na mieru šité riešenia, ktoré sa počas 11 týždňov obmieňali.
Cigaretové ohorky sú jedovaté
Na Štrkovci sa zaviedli dva typy inštalácií: Na jednom mieste upozorňovali fajčiarov na blízkosť koša nálepky na zemi. K nim sa v ďalšej fáze pridal hlasovací kôš na odhadzovanie ohorkov.
Na opačnej strane jazera sa v tom istom čase použili iné techniky. Najprv sa pozornosť fajčiarov upriamila na problém množstva cigaretových ohorkov na chodníkoch pomocou tzv. „miesta činu“. Fajčiari veľakrát nevnímajú ohorok ako odpad, navyše si myslia, že sa v prírode veľmi rýchlo rozloží. Vyviesť z omylu ich mala ďalšia technika, ktorá upozorňovala na toxicitu a zloženie samotných ohorkov.
„Aj keď sa na Štrkovci nachádza pomerne dostatočné množstvo košov, k znečisteniu prostredia prispievajú do veľkej miery aj fajčiari, ktorí ohorky hádžu na zem. Tie sa hromadia najmä pri lavičkách a popri chodníkoch. Preto sme uvítali, že sa projekt realizoval aj na Štrkovci. Testovali sa viaceré riešenia, ktoré návštevníkov Štrkovca nenápadne podstrčili k tomu, aby ohorky nehádzali na zem, ale do koša. Postupne sme registrovali aj pozitívne výsledky v podobe zníženia množstva ohorkov v sledovaných lokalitách,“ hovorí Martin Chren, starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov.
Potravinový odpad si ľudia nosili z okolitých prevádzok
V Ivanke bolo situácia iná. Sledovaná lokalita bola relatívne málo znečistená. Výraznejší problém tvorili odpady z jedla a potravinových obalov, ktoré si návštevníci prinášali z okolitých prevádzok. Preto sa aj tu v prvej fáze inštalácií upriamila pozornosť ľudí na bezprostrednú blízkosť košov formou nálepiek pri lavičkách a tiež ceduľkami pri vstupe do areálu. Taktiež sa zveľadil priestor fontány a vysadili sa v ňom kvety, čo malo zabrániť odhadzovaniu odpadkov na tomto mieste. V ďalšom kroku sa do aktivít zapojili už aj niektoré okolité prevádzky.
„Obyvatelia našej obce pozitívne reagovali na aktivity, ktoré sa na zníženie množstva odpadu na námestí spustili. Sme veľmi radi, že sme si tieto techniky mohli otestovať v praxi aj my. Už teraz si vieme predstaviť, že by sme podobné aktivity spustili aj v ďalších lokalitách, kde vieme, že je to potrebné,“ objasňuje Vladimír Letenay, starosta Ivanky pri Dunaji.
A ako to celé dopadlo?
Z výsledkov vyplýva, že použité behaviorálne experimenty, ktorých cieľom je zníženie miery znečistenia odpadom, majú zmysel. Takéto techniky sa však nedajú aplikovať plošne, vždy je potrebné ich prispôsobiť danej lokalite.
„Výsledky nám naznačili množstvo zaujímavých záverov. Pri zavádzaní behaviorálnych techník by sme sa mali vždy zamerať na konkrétny typ odpadu, s ktorým je v danej lokalite problém, napríklad na už spomínané cigaretové ohorky. Príkladom sú nálepky na zemi s upozornením na toxické zloženie ohorkov, čo si väčšina fajčiarov vôbec neuvedomuje. Tak isto pomáha aj adresná komunikácia s prepojením na tzv. gamifikáciu, čiže poštuchnutie ľudí k želanému správaniu formou hry,“ vyhodnocuje prof. Emília Sičáková - Beblavá, riaditeľka Ústavu verejnej politiky FSEV UK Bratislava.
Vzhľadom na sľubné výsledky projektu chce OZV ENVI - PAK povzbudiť aj ďalšie mestá a obce k podobným aktivitám. „V najbližšej dobe pripravíme manuál, ako postupovať v prípade, že mesto alebo obec bude chcieť realizovať podobný typ projektu. V spolupráci s Ústavom verejnej politiky FSEV UK plánujeme školenie pre tie mestá a obce, ktoré by pri prevencii vzniku voľne pohodeného odpadu radi vyskúšali behaviorálne techniky, ale nevedia ako na to,“ uzatvára Katarína Kretter.
Čo kam patrí?
Viete správne vytriediť odpad? Pozrite si našu sériu videí a naučte sa čo kam patrí. Každé z videí vám zaberie najviac minútu.
Tretina ľudí radšej hodí obal do zmesového odpadu, ako by riskovala, že ho nesprávne vytriedi
Triedenie odpadu je pre väčšinu obyvateľov Slovenska už samozrejmosťou. Potvrdzuje to aktuálny prieskum organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK, v ktorom až 96 % ľudí deklaruje, že odpad triedi.
Analýza odpadu na Pohode dopadla lepšie ako vlani. Ako triedili návštevníci festivalu?
OZV ENVI - PAK už tradične na trenčianskom letisku počas Pohoda Festivalu dohliadala na správne triedenie. Spolu s dobrovoľníkmi z projektu ECOmenius návštevníkom radili, čo kam patrí a nechýbala ani analýza náhodného kontajnera.
Pripravení na leto? Nezabúdajme správne triediť obaly z opaľovacích prípravkov
Leto je konečne tu a s ním aj obdobie dovoleniek. Či už ide o pobyt pri mori, kúpanie v jazere, relax na kúpalisku alebo piknik v parku, v letnej výbave by nemali chýbať produkty, ktoré chránia pokožku a zabezpečujú potrebný komfort. Opaľovací krém s vysokým SPF, balzam na pery, osviežujúci sprej či dezinfekcia na ruky patria v lete medzi najčastejšie používané produkty. Čo však s obalmi po ich spotrebovaní? OZV ENVI - PAK pripomína, že aj tieto obaly je potrebné správne vytriediť.
Jar v záhrade: Ako správne triediť obaly zo záhradkárskych potrieb?
S príchodom jari začala aj záhradkárska sezóna. Mnohí z nás sa púšťajú do sadenia kvetov, byliniek či skoršej zeleniny. Práca v záhrade je tak nielen bežnou súčasťou jarných dní, ale aj spôsobom, ako si oddýchnuť a zároveň urobiť niečo užitočné. So záhradkárčením však pribúda aj množstvo obalov, ktoré často končia v nesprávnom koši. V ENVI - PAK preto pripomíname, že aj pri práci v záhrade má triedenie svoj význam.
Chrípková sezóna pomaly končí, ale čo s odpadom, ktorý tu po nej ostal?
Začiatok roka 2025 bol na Slovensku mimoriadne náročný. Počet prípadov chrípky a akútnych respiračných ochorení prudko vzrástol, pričom sa dočasne zatvárali aj mnohé školy a škôlky. Hygienici zaznamenali najvyššiu chorobnosť za ostatné roky, no aktuálne sa situácia postupne stabilizuje a počty chorých pomaly klesajú.
Najlepší recept na správne triedenie odpadu z vianočného pečenia
V predvianočnom období sa z kuchýň intenzívne šíri vôňa sladkého pečiva. Aj pri tejto voňavej činnosti však vzniká nejaký odpad. Poradíme vám, ako s ním správne naložiť.
12 tipov na ekologické predsavzatia v roku 2025
OZV ENVI - PAK pripravila 12 tipov, na každý mesiac jeden, ako sa správať lepšie nielen k vlastnému zdraviu či peňaženke, ale aj k našej planéte. Stačí začať s jedným a každý ďalší mesiac pridať nové.
Vo voľne pohodenom odpade dominujú cigaretové ohorky, ukázala analýza
OZV ENVI - PAK od roku 2020 analyzuje a vyhodnocuje, koľko a aké druhy ľudia najčastejšie odhodia na zem. Tohtoročná jesenná analýza opäť ukázala výraznú dominanciu cigaretových ohorkov vo voľne pohodenom odpade.
Viete, ako správne triediť obaly zo školských potrieb?
Školský rok sa začne už o pár dní, a zatiaľ čo pre deti to znamená nový kolotoč úloh a povinností, rodičia premýšľajú, aké školské potreby budú v novom ročníku ich ratolesti potrebovať. Nezabudnime na správne triedenie starých pomôcok a obalov z nich – nielen na začiatku, ale počas celého školského roka.
Viete správne vytriediť obaly z produktov pre domácich miláčikov?
Viete, že dnes majú sviatok všetky mačky? Pri tejto príležitosti upozorňujeme na potrebu správneho triedenia odpadu, ktorý vzniká z produktov pre domácich miláčikov.
Ako dopadla pohodová inventúra odpadu?
Počas Pohoda Festivalu OZV ENVI - PAK spolu so Správcom zálohového systému zorganizovala inventúru odpadu náhodne vybraného kontajnera na plasty, ktorý sa nachádzal vo festivalovom areáli.
Viete správne vytriediť obaly z nanukov a zmrzliny?
Zmrzlinu v rôznych podobách si počas letných mesiacov doprajeme takmer všetci – či už sú to nanuky, mrazené dezerty alebo klasická zmrzlina podávaná v kornútku. Tieto mrazené pochúťky sa balia do rôznych typov obalov a my vám prezradíme, ako ich správne triediť.
Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov!
Aj počas týchto dní myslime na správne triedenie.